Patrónka hudobníkov - sv. Cecília

Koncom staroveku sa rozšírila v Ríme a postupne v ostatnom západnom kresťanstve úcta sv. Cecílie. Maliari často znázorňovali scény z jej životopisov a od 15. storočia si ju osobitným spôsobom uctievajú hudobníci ako svoju patrónku.

Podľa najstaršieho zachovaného životopisu, ktorého pôvod siaha do 5. storočia, Cecília bola mladá rímska kresťanka, zasnúbená s istým pohanom, ktorý sa volal Valerián. Cecília získala svojho snúbenca i jeho brata Tiburcia pre kresťanstvo. Údajne ich pokrstil pápež Urban. Obaja sa stali horlivými kresťanmi a boli za to umučení. Na smrť bola odsúdená aj Cecília. Najprv ju chceli zadusiť alebo azda spáliť v rozpálenom kúpeli v jej vlastnom dome, a keď sa im to nepodarilo, sudca ju rozkázal sťať. Kat jej údajne tri razy zaťal do šije mečom, ale nemohol jej odťať hlavu. Cecília vraj potom ešte žila tri dni, počas ktorých venovala pápežovi Urbanovi svoj dom v rímskom Zátiberí, kde je teraz bazilika sv. Cecílie, aby ho používal na bohoslužby.

Podľa životopisu Cecíliu pochovali pri Appijskej ceste, odkiaľ pápež Paschal dal preniesť roku 821 jej pozostatky s ostatkami mučeníkov Valeriána, Tiburcia a Maxima, ako aj pápežov Urbana a Lucia, do jej baziliky v Zátiberí. Životopis uvádza, že sv. Cecília bola umučená za pápeža Urbana, ktorý spravoval Cirkev v rokoch 222-230. Jestvujú aj iné, odlišné údaje o Čase smrti sv. Cecílie, ale ani jeden z nich sa nedá historicky overiť. Zachoval sa neúplný nápis z konca 4. storočia, podľa ktorého už v tom čase bol v Ríme kostol zasvätený sv. Cecílii.

Najstaršia zmienka o liturgickej úcte sv. Cecílie je v životopise pápeža Vigila. V ňom sa uvádza, že pápeža na rozkaz cisárovnej Teodory zajali v zátiberskej bazilike sv. Cecílie 22. novembra 545, keď tam konal bohoslužby vo výročitý deň jej smrti. To znamená, že v tom čase bol kostol už iste zasvätený sv. Cecílii a že sa tam slávil jej sviatok 22. novembra, ako sa slávi doteraz.

Ako sme už spomenuli, sv. Cecília sa uctieva aj ako patrónka hudobníkov. Táto úcta je neskoršieho dáta. Je dokázateľná až do 15. storočia, a to na základe zmienky v jej životopise, že kým pri jej svadobnej slávnosti hral organ, ona v srdci spievala iba Bohu: "cantantibus organis in corde suo soli Domino decantabat". Tento text sa v menšej obmene dostal aj do liturgických antifón a umožnil tak spojiť rímsku mučeníčku so svetom spevu a hudby.

Pán Boh je dokonalý, preto Ho treba chváliť dokonale. Každé Amen má byť nacvičené. Len dobrá hudba a dobre interpretovaná môže pobádať k modlitbe, povznášať ducha a hlásať Evanjelium.

Aj jednoduchá krátka melódia môže byť pekná a dokáže osloviť prítomných, keď sa správne zaspieva. Je vhodné s ľuďmi, s deťmi, jednotlivé piesne predspievať pred svätou omšou a vysvetliť im obsah i to, v ktorej časti sa čo bude spievať a prečo. Veriaci sa tak môžu aktívnejšie zapojiť do slávenia liturgie nielen navonok, ale aj vnútorne.

Páter Olejník, skúsený odborník v liturgickom speve pôsobiaci na Morave tvrdí, že na nácvik so zhromaždením mu stačia tri minúty času a viac než polovicu tohto času minie na pokojné vysvetlenia zmyslu toho, čo sa má zhromaždenie naučiť.

Hudba počas bohoslužby sa vždy zameriava na celého človeka a preto treba dbať na správny výber spevov, ich štýlov, hudobných nástrojov, aby ich účinok vnášal do bohoslužby pravého ducha pravdy a lásky. Aby hudba pobádala k modlitbe, povznášala ducha, vnášala do sŕdc radostnú zvesť Evanjelia, musí byť starostlivo pripravená a spájať sa s posvätnosťou a krásou liturgie.